dunszt.sk

kultmag

Katolíci, protestanti a židia sa rešpektovali, hoci sa veľmi nemiešali. Za ich príbeh ocenili Pavla Rankova.

Európska cena pre slovenský román je aj poctou prekladateľom a prekladateľkám

Dá sa vyhrať láska? Určite to treba skúsiť, najmä v situácii, ak ňou zahoria naraz traja chlapci k jednej dievčine. Čech Honza, Maďar Péter a ich židovský kamarát Gabriel sa rozhodli bojovať v plaveckých pretekoch o priazeň Slovenky Márie. Príbeh Československa v knižke Pavla Rankova spoznávame cez ich životné osudy. Jeho román Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) získal Európsku cenu za rok 2020.

Nečakaná vitalita

Cenu už od roku 2007 každoročne udeľuje Európska komisia dielu zo žánru beletrie alebo literatúry faktu, ktoré vyjadruje pozitívnu ideu Európy a zdieľa naše spoločné hodnoty. Porota zložená z publicistov najvýznamnejších európskych médií ako Le Monde, Le Soir, Le Figaro, El Pais, Politico, Handelsblatt, La Republica alebo Gazeta Wyborcza ocenila uvedený román ako “vynikajúci príspevok k skúmaniu pamäte a svedomia nielen obyvateľov bývalého východného bloku, ale celej Európy“.
Pavol Rankov je prvým autorom zo Slovenska vyznamenaným touto prestížnou cenou. Zo stredoeurópskeho regiónu ju predtým získali len Anna Bikont a Mariusz Szczygieł z Poľska. Medzi predchádzajúcimi autormi boli veľké mená ako Roberto Saviano, Paul Lendvai či Robert Menasse. Rankovov románový debut tento rok uspel v tvrdej konkurencii, medzi nominovanými finalistami figuroval napríklad román Tyll známeho nemecko-rakúskeho autora Daniela Kehlmanna. “Knihu som napísal pred dvanástimi rokmi. Zaoberám sa pracovne aj sociológiou literatúry. Učím študentov, že po vydaní kniha žije už vlastným životom, ktorý autor nemôže priamo ovplyvniť. Preto ma teší, že aj tento román je stále nažive a celkom nečakane preukazuje svoju vitalitu,” Reagoval Pavol Rankov na správu.

Pavol Rankov (1964) pochádza z Popradu.. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde v súčasnosti pôsobí na Katedre knižničnej a informačnej vedy. Je autorom poviedkových zbierok S odstupom času, My a oni/Oni a my, V tesnej blízkosti a románov Stalo sa prvého septembra a Matky.

Dvaja autori, jeden nápad

Románový príbeh mapuje tri desaťročia. Začína sa odvíjať tesne pred vojnovým konfliktom v roku 1938, počas ktorého prišli o život desiatky miliónov ľudí. Autor sa postupne vyrovnáva s mnohými kontroverznými historickými udalosťami počnúc prvým slovenským štátom cez februárový prevrat až po okupáciu Československa v roku 1968, zahŕňajúc do kontextu aj spoločenské súvislosti spoza hraníc. Jednotlivé kapitoly sa odohrávajú vždy prvého septembra. Mimochodom, rok po Rankovovi mal rovnaký nápad aj britský autor David Nicholls vo svojom bestselleri One Day (Jeden deň).

Od svojho prvého vydania v roku 2008 sa Rankovov román dočkal divadelnej adaptácie a dvoch ďalších významných medzinárodných ocenení: v roku 2009 získal Cenu Európskej Únie za literatúru a v roku 2014 Stredoeurópsku literárnu cenu Angelus v Poľsku. Dosiaľ vyšiel v dvanástich jazykoch.

Román Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) Pavla Rankova získal prestížnu Európsku literárnu cenu 2020.


V Poľsku jedna z najobľúbenejších

“Som veľmi rád, že tentoraz ocenili práve túto knižku a príbeh na pozadí dejín strednej Európy môžu spoznať ľudia v nových krajinách,” hovorí poľský prekladateľ Tomek Grabiński. Podľa jeho slov k cene prispelo aj vydanie románu vo francúzštine, čo len potvrdzuje, akú dôležitú úlohu plnia v literárnom prostredí prekladatelia a aký podstatný je ich podiel na úspechoch spisovateľov v zahraničí. Grabiński preložil do poľštiny aj Rankovov román Matky a dve knihy Pavla Vilikovského, všetko pre vydavateľstvo Książkowe klimaty, ktoré sa zameriava na prekladovú, najmä stredoeurópsku literatúru. Vydavateľ Tomasz Zaród je presvedčený, že táto cena je absolútne zaslúžená: “Z takmer 90 kníh, ktoré sme vydali, neprestáva patriť k tým najobľúbenejším. Je to jeden z románov, ktoré si človek musí prečítať, aby pochopil Strednú Európu,” hovorí pre dunszt.sk.

Zaslúžila si zažiariť

V Maďarsku sa Rankovov román stal prekladateľským debutom Tündy Mészáros. Prečítala si ho, hneď ako vyšiel a zapôsobil na ňu natoľko, že sa rozhodla ho preložiť. Odvtedy má už na konte celý rad diel slovenských autorov a autoriek (od Daniely Kapitáňovej a Veroniky Šikulovej cez Silvestra Lavríka, Janu Beňovú, Ondreja Štefánika, Petra Balku, Janu Juráňovú, Katarínu Kucbelovej až po Tomáša Forróa). Veľmi ju potešilo, že Rankovova kniha po rokoch znova zažiarila. “Zaslúžila si to – priam alegorické postavy románu, pikareskný stredoeurópsky príbeh a user-friendly štýl na každodennom i historickom pozadí musia pôsobiť na každého, kto si ho prečíta. Z čitateľského hľadiska som si veľmi cenila vpašované tragikomické historické grotesky, viackrát ma rozosmiali aj pri práci,” hovorí prekladateľka.

Európska cena, anglické šťastie

Najnovší, anglický preklad, vyšiel v novembri tohto roku v americkom vydavateľstve Slavica Publishers. Jeho autorka Magdaléna Mullek dokonca venovala knihe aj svoju doktorskú prácu na University of Indiana. Prekvapilo ju, že slovenská literatúra sa takto presadila na európskej literárnej scéne a je presvedčená že vďaka oceneniu, ktoré prišlo krátko po vydaní anglického prekladu, si ju anglickí čitatelia lepšie všimnú.
Román ju zaujal najmä tým, že autorovi sa podarilo nájsť dokonalú rovnováhu medzi postmoderným historickým románom so všetkým, čo sa pod týmto termínom chápe, a pútavým, napínavým príbehom. “Pozoruhodné bolo miešanie jazykov a kultúr: od portrétu Levíc, multietnického mesta na slovensko-maďarskej hranici v úvodných kapitolách, sa tento motív tiahne celou knihou, pomáha zachytiť premenu Levíc aj ďalších miest, kde sa príbeh odohráva, a vôbec, celkovú politickú atmosféru,” hovorí.


Prekladateľské výzvy

Z profesijného hľadiska boli pre obe prekladateľky najzaujímavejšie výzvy v podobe multilingválnosti, ktorá ich prinútila riešiť, ako priblížiť v preklade situáciu, keď v dialógoch pôvodného textu prehovorí postava po maďarsky alebo česky.”
Prirodzene, tento aspekt bol veľmi dôležitý aj pre samotného autora: “Pokúšal som sa zachytiť atmosféru viacjazyčnosti a multikulturalizmu, ktorá bola pre náš región typická,” uvažuje Pavol Rankov. “Toto bol autentický multikulturalizmus, keď katolíci, protestanti a židia žili vedľa seba a rešpektovali sa, hoci sa veľmi nemiešali. V slovenskom origináli textu knihy sa objavujú slová z rôznych iných jazykov, ale najviac z maďarčiny a češtiny. Myslel som, že takouto jednoduchou pomôckou vytvorím atmosféru etnickej pestrosti, v ktorej postavy žijú.”

Sila malých jazykov

Rankov pri písaní vychádzal z toho, že každý čitateľ bude mať podobné jazykové vedomosti ako on. Bude mať napríklad elementárne znalosti maďarčiny, čo sa týka pozdravov, poďakovania alebo aj vulgarizmov. Na stretnutiach s čitateľmi sa však ukázalo, že iba Slováci na juhu krajiny vedia pár slov po maďarsky. Tým na severe akoby som znechutene hovoril: “Čo ste to za Slovákov, keď neviete maďarsky,” dodáva s úsmevom.
Slovenská literatúra, podobne ako literárna produkcia iných ‘malých’ jazykov roky nevzbudzovala za hranicami mimoriadny záujem. Situácia sa však začala meniť najmä vďaka úsiliu ľudí, ktorí veria v dôležitosť susedskej literárnej výmeny. Tünde Mészáros potvrdzuje, že Rankovov román bezpochyby zarezonoval na maďarskom knižnom trhu aj preto, lebo autorovi sa prelínanie jazykov a kultúr podarilo presvedčivo zachytiť.

Posúvali si ju ako samizdat

“V roku 2011, keď maďarský preklad vyšiel, objavilo sa viacero kladných kritík a recenzií, o knihe sa za osobnej účasti autora hovorilo aj na Knižnom festivale v Budapešti a nechýbalo ani zopár nadšených čitateľských reakcií,” opisuje prekladateľka. Tým sa vtedy viditeľný záujem skončil, vysvitlo však, že kniha si žila ďalej akýmsi podzemným životom a čitatelia si ju navzájom posúvali takmer ako cenný samizdat.
Pekným príkladom bolo, keď si moja dcéra, gymnazistka v Budapešti, vzala knižku so sebou do školy, aby si ju mohla v prestávkach čítať. Keď obálku uzrel jeden z jej profesorov, bol nadšením úplne bez seba, že jeho obľúbená kniha sa dostala do jej rúk. Ukázalo sa, že Stalo sa prvého septembra predpisuje ako povinnú literatúru svojim študentom na Židovskej univerzite. Dokonca ma tam o pár mesiacov pozvali aj na besedu o tomto románe.

Fotó: Lucia Gardin

Ha tetszik, amit csinálunk, kérünk, szállj be a finanszírozásunkba, akár csak havi pár euróval!

Támogass minket