Mnohí Rómovia nemajú školy, a predsa sú multilingvisti

Paťiv des, paťiv chudes. Romistka Martina Horňáková o úcte, pocitoch, spravodlivosti aj o virtuálnom svete rómskeho jazyka.

Hoci má z maminej strany rómske korene, u nich doma sa z rôznych dôvodov po rómsky nehovorilo. V škole mala pár rómskych spolužiakov, ale aj tí rozprávali po slovensky. Od rodičov však dostala vzácny dar – vedomie, že svet Rómov je tu a ak sa chce o ňom viac dozvedieť, má možnosť. 
Cestu k vlastnej identite si jazykovedkyňa MARTINA HORŇÁKOVÁ našla, keď začala rómčinu študovať a skúmať. Výsledkom je Rómsko-slovenský frazeologický slovník, aký sme tu ešte nemali. Vlani zaň získala ocenenie Roma Spirit.

Ako ste našli svoju rómčinu? Čo vám najviac pomohlo spoznávať ju?

Spolu so sestrou sme doma vyrastali v prostredí, kde sa rómčina aktívne nepoužívala. Mama s ňou však pracovala, v divadle Romathan prekladala do rómčiny divadelné hry, pôsobila v rómskych novinách, zaoberala sa rómskym jazykom, neskôr založila aj školy, kde sa rómčina vyučovala. Divadlo, kam nás občas so sebou brávala, bolo miestom, kde som tento jazyk začala nasávať. Keď som mala asi desať rokov, dostala som v inscenácii Ako sa narodili husle – Sar uľiľa lavuta aj malú úlohu. Mala som povedať v slovenčine aj v rómčine repliku o bábike, ktorá neposlúcha. Po rómsky znela: Aja popkica bibachtaľi! To bola moja prvá rómska veta.

Mali ste talent na jazyky?

V škole ma jazyky vždy zaujímali oveľa viac ako matematika, fyzika či chémia, bola som rozhodnutá venovať sa im. Myslím, že v tomto ma ovplyvnil aj môj dedko, ktorý sa sám, ešte počas minulého režimu, naučil anglicky a neskôr nás so sestrou tento jazyk učil. No a moja mama sa poznala s českou romistkou a indologičkou Milenou Hübschmannovou, vedeli sme o tom, že v Prahe existuje odbor, na ktorom sa rómčina dá študovať.

„Prišla za mnou mladá Indka a pýtala sa, akým jazykom vlastne deti v našom súbore spievajú, lebo ona mu rozumie, len ho nepozná. A tak som jej povedala, že ide o rómčinu. Bola veľmi prekvapená, pretože vôbec netušila, že rómčina je indický jazyk.„

Takže ste sa rozhodli ísť v maminých stopách?

Už na strednej škole ma veľmi priťahovali záležitosti okolo Indie, strávila som kopu času v košickej čajovni, obdivovala jej atmosféru, a vôbec, celú kultúru a jazyk Indie. Fascinovalo ma, ako blízko k nej má rómčina. Chcela som sa dozvedieť viac o tom, ako sú tieto jazyky prepojené. Prihlásila som sa na kombináciu odborov romistika a indológia so špecializáciou na hindčinu, čo je vlastne moderný indický jazyk. Rozhodla som sa, že budem skúmať príbuznosť týchto jazykov, porovnávať a zisťovať korene rómskych slov. Postupne som pochopila, že to nie je len o tom, aby ste sa tieto dva jazyky naučili, ale že jazykovedec musí mať veľký všeobecný rozhľad a musí sa vedieť zorientovať v reáliách, v histórii, v starých jazykoch, akým je napríklad sanskrt. Bolo to spočiatku veľmi náročné. Po rokoch štúdia a práce už vidím hlbšie súvislosti. 

Čo vás na týchto súvislostiach prekvapilo?

Koľko toho majú jazyky príbuzného. Indické dedičstvo môžeme nájsť vo všetkých jazykových vrstvách rómčiny. Základná slovná zásoba je indická. Zaujímavé napríklad je, že hindčina je v mnohom podobná rómčine, aj keď je to mladší jazyk. Oba sa vyvinuli z jedného jazyka, ale Rómovia podľa vedcov opustili územie Indie asi pred tisíc rokmi, kým novoindické jazyky sa vtedy ešte len začali vyvíjať. Vývojovo je teda rómčina staršia. Príbuznosť rómčiny s indickými jazykmi objavili jazykovedci pomerne neskoro, až v 18. storočí sa práve vďaka jazykovede zistilo, že Rómovia pochádzajú z Indie. Neviem, možno to stále nie je bežne známy fakt. Spomínam si na jedno stretnutie, ktoré mi to potvrdilo: moja teta Helena a ujo Ivan vedú rómsky detský folklórny súbor Kesaj tchave. Kým neprišla pandémia, veľa s ním cestovali po Francúzsku. Mala som možnosť vydať sa na jednu takúto cestu s nimi, pomáhala som v zákulisí. Počas vystúpenia v istom francúzskom mestečku prišla za mnou mladá Indka. Pýtala sa, akým jazykom vlastne deti v našom súbore spievajú, lebo ona mu rozumie, len ho nepozná. A tak som jej povedala, že ide o rómčinu. Bola veľmi prekvapená, pretože vôbec netušila, že rómčina je indický jazyk. 

Napríklad ktoré slová sú podobné?

Mnohé názvy častí ľudského tela znejú po hindsky aj po rómsky veľmi podobne, alebo aj úplne rovnako, napr. rómske bal – vlas, kan – ucho, nakh – nos alebo jakh – oko, či základné rómske číslovky, napríklad jekh, duj, trin, štar –jeden, dva, tri, štyri. Niektoré slová naopak rómsky jazyk vôbec nemá, napríklad v rómčine neexistuje sloveso mať. Vyjadruje sa gramatickou väzbou, kde vlastník je v akuzatíve, za ním nasleduje sponové sloveso, ktoré má tvar hin, no a vlastnený predmet je v nominatíve, napríklad vetu Ja mám pekné auto by sme v rómčine povedali Man hin šukar motoris, čo by sa doslova dalo preložiť ako Mňa je pekné auto. V hindčine je to tiež podobné, a sú aj ďalšie jazyky, ktoré to tak majú. Pre úplnosť ešte treba dodať, že pod vplyvom slovenčiny, niektorí Rómovia, keď chcú vyjadriť, že by sa niečo malo urobiť, použijú v tomto význame novo vytvorené sloveso s prevzatým základom zo slovenčiny majinel – mať. Je to dobrý ilustračný príklad, ako sa jazyk zjednodušuje a stráca svoje pôvodné vyjadrovacie prostriedky.

Ako došlo k myšlienke, že zostavíte frazeologický slovník? 

Vďaka štúdiu jazyka som sa začala zaujímať aj o oblasť frazeológie, všímať si rôzne zaujímavé slovné spojenia a zaznamenávať si ich. Na pražskej romistike sa kladie veľký dôraz na to, aby sa študenti naučili jazyk aktívne používať, aby mali povedomie o rôznych rómskych dialektoch. Preberajú sa dopodrobna a súčasťou štúdia sú aj konverzácie v rómskom jazyku, kde musíte preukázať aktívnu znalosť jazyka. A čo je dobré, výuka je spojená s realitou, so stretávaním sa s ľuďmi, pre ktorých je rómčina materinským jazykom, ktorí ním hovoria každý deň. Súčasťou štúdia je aj terénny výskum, ten prebieha najmä na Slovensku. Ja som možno mala oproti iným spolužiakom aj trochu výhodu, že som sa mohla stretávať s rómčinou cez ľudí, s ktorými som mala blízke vzťahy. Takže nakoniec ma učila po rómsky predsa len moja mama. Konverzáciu sme spolu začali trénovať pravidelne.

Mohli ste si vybrať akýkoľvek terén, v ktorom budete robiť výskumy? 

Mala som tú možnosť, preto som sa rozprávala najmä s mojou rodinou, s mamou, s tetami, a potom s ľuďmi na súkromnom gymnáziu v Košiciach, ktoré moja mama založila. Tam sa učila rómčina ako predmet, neskôr vznikla aj základná škola, kde som dokonca aj ja sama chvíľku pôsobila ako učiteľka. Chodia tam najmä deti z Luníka IX, dostala som sa do kontaktu s nimi, ale aj s učiteľmi, vychovávateľkami, kuchárkami, upratovačkami. Všetkých som vyspovedala.

A čo osady na východnom Slovensku?

Pedagógovia a študenti chodia počas terénnych výskumov aj do týchto osád. Niektorí sa opakovane vracajú na jedno miesto, iní realizovali rozsiahle výskumy v rôznych lokalitách. S takouto praxou prišla už docentka Milena Hübschmannová, ona sama sa učila rómčinu od obyčajných ľudí priamo v teréne. Ja som mala možnosť navštíviť aj rodiny detí, ktoré som spoznala v súbore Kesaj Tchave, bola som na návšteve napríklad v osade v Rakúsoch alebo v Stráňach pod Tatrami.

Aké úrovne rómčiny môžeme dnes odhaľovať?

Ako som už spomínala, rómčina zatiaľ nie je veľmi štylisticky rozrôznená, ale je možné vysledovať aj isté rozdiely. Dlho to bola iba hovorová reč, nezapisovala sa. Rómčina v písomnej podobe je u nás záležitosťou iba niekoľkých desiatok rokov. To, že dnes majú Rómovia u nás spisovný jazyk, je výsledok dlhodobého úsilia, ktoré sa začalo v roku 1971, keď Jazyková komisia pod vedením Mileny Hübschmannovej vypracovala pre rómčinu prvé pravopisné pravidlá. Na Slovensku sa stali základom pre oficiálnu kodifikáciu pravopisu rómčiny východoslovenské varianty severocentrálneho dialektu.  

Čo by pomohlo, aby sa popri asimilácii Rómov rozvíjal aj ich materinský jazyk?

Najmä na východnom Slovensku predstavuje rómčina pre mnohé deti jazyk materinský, keď nastúpia do školy, slovenčinu neovládajú. Pre takéto deti je veľmi dôležité, aby v škole bol niekto, učiteľ alebo asistent učiteľa, kto rómsky jazyk ovláda, aby sa v tej škole necítili úplne stratené. No a obzvlášť prospešné by bolo, keby takéto deti mali možnosť v škole svoj jazyk rozvíjať. Výskumy s viacjazyčnými deťmi po celom svete ukazujú, že keď má dieťa možnosť dostatočne rozvinúť svoj materinský jazyk, ktorý je vlastne jazykom myslenia toho jedinca, neskôr má dobrý základ, aby sa učilďalšie jazyky. Ale ak základ chýba, nemá takýto človiečik na čom stavať. Rómčina nemá inštitucionálnu podporu, nemá sa kde rozvíjať ani kultivovať, stále je najmä komunikačným nástrojom v rámci rodiny.

Čo s ňou robia iné jazyky a sociálne siete?

Vplyv kontaktných jazykov a sociálnych sietí je obrovský. Rómčina nasáva cudzie vplyvy a stráca pôvodnú slovnú zásobu a gramatické štruktúry. Nové výpožičky vytláčajú aj základné slovíčka, ktoré sa v reči udržiavali tisíc rokov, napríklad pôvodné rómske slovo označujúce život – dživipen v niektorých lokalitách nahradilo slovo životos. Alebo slovíčko šunel, ktoré je viacvýznamové, znamená cítiť nosom, srdcom, ale znamená aj počuť, nahradili vo význame cítiť nové výpožičky citinel alebo čujinel. Vidíme, že zmena sa v poslednom čase zrýchľuje.

Ako ste zbierali rómske frázy?

Výskum frazém je vo všeobecnosti zdĺhavá vec. Keď sa vás teraz opýtam, aké prirovnania, príslovia či porekadlá poznáte, hneď vám to len tak nenapadne, potrebujete kontext. S ľuďmi na školách či v médiách to šlo pomerne ľahko, vedeli si rýchlejšie spomenúť, aj preto, lebo s jazykom pracujú, analyzujú ho, robia preklady, stretli sa s rôznymi textami v rómčine, s rómskou literatúrou. Ľudia si však najlepšie spomenú, aké príslovia sa používajú v rodine, ak navodíte konkrétnu situáciu. Niekedy nám stretnutia ponúkali situácie, na ktoré som hneď reagovala, vtedy bol materiál ľahšie uchopiteľný. Pýtala som sa napríklad, čo sa hovorí, keď vás hnevá vaše dieťa, alebo ako ho ukľudníte, keď je rozrušené, ako sa povie, keď je niekto veľmi múdry, keď je šikovný, alebo ako sa niečo povie ironicky, alebo keď má niekto veľký nos, malé nohy, veľké ruky a podobne. Niekedy to boli veľmi úsmevné situácie, veď prirovnania sú veselé. Napríklad, keď je človek prekvapený povie sa, že má oči ako cibuľa, akože vypúlené – o jakha sar puruma. To je v rómčine celkom frekventovaný výraz.

Boli predtým takéto ustálené slovné spojenia už niekde zachytené?

Isté materiály existujú, napríklad výborný rómsko-český a česko-rómsky slovník, na ktorom pracovala pani docentka Hübschmannová. Je na frazeológiu pomerne bohatý, ale nezameriava sa priamo na frazeológiu. Mňa vlastne ako prvé oslovili obrazné pomenovania, preto som ich začala zbierať. Nachádzala som ich najmä v poviedkach rómskych autorov. Frazémy v literárnych textoch sa stali aj témou mojej diplomovej práce, prepojila som to s dotazníkovým výskumom v teréne, chcela som zistiť, či ľudia tieto výrazy poznajú a používajú. 

„Rómčina je ohybný jazyk, má nástroje na to, aby mohla výpožičky do svojho gramatického systému adaptovať, no do reči hovoriacich prenikajú aj slová neadaptované, to je už posun smerom k strate jazyka. Jazykovedci tvrdia, že mnohým jazykom v tomto storočí hrozí zánik. Rómčina je v tomto smere jedna z najohrozenejších, pretože Rómovia nemajú svoj štát.„

 Z čoho ste vtedy vychádzali?

Z rómskej literatúry, z rôznych poviedok, ktoré vyšli dvojjazyčne v slovenčine aj rómčine, ale najmä v češtine a rómčine, pričom pôvodný jazyk bola rómčina. Výrazy, ktoré som nachádzala, som potom overovala v praxi, skúmala som, či ich ľudia poznajú a či ich naozaj aj v bežnom styku používajú. Neskôr som svoj výskum rozšírila z Košíc aj do ďalších lokalít východného Slovenska. Skontaktovala som sa s ľuďmi z rôznych miest. Vďaka tomu som napokon dokázala slovník zostaviť. Keby som bola vedela, koľko práce si bude vyžadovať, neviem, či by som sa do toho pustila. Som šťastná, že sa to podarilo.

Čo teda váš výskum frazém hovorí o rómskom jazyku? 

Že je naozaj bohatý. Ustálené spojenia môžu a nemusia byť obrazné, mnohé z nich však majú v sebe vtip a skrytý zmysel. Odzrkadľujú aj zakonzervované názory, zovšeobecňujúce tvrdenia, skrátka všetko, čo používatelia rómskeho jazyka považovali za dôležité a chceli, aby sa to v reči zachovalo. Dokázať ustálenosť týchto spojení bolo pomerne ťažké, pri niektorých výrazoch som nevedela potvrdiť, či sú frekventované. Chce to ďalší výskum, prácu do budúcnosti pre ďalších bádateľov. Dúfam, že na ten súčasný sa v budúcnosti nadviaže.

Akými špecifikami sa vyznačujú frazémy v rómčine? 

K špecificky rómskym patria určite spojenia, ktoré vyjadrujú vzťah či odlišnosť Rómov a Nerómov. Toto delenie na nás a tých druhých je výrazné už na úrovni lexiky. Napríklad slovo Rom/rom – Róm vyjadruje nielen príslušnosť k národu, ale aj manžela a muža, slovo Romňi/romňi – Rómka znamená aj ženu a manželku. Ľudia, ktorí nepatria k Rómom sú, ako je známe, gadže (gadžovia) – gadžo v mužskom, gadži v ženskom rode, ale na označenie nerómskeho muža máme aj ďalšie slovíčko, ktorým je goro a nerómska žena je gori, tieto však nie sú až také rozšírené. Popri tom existuje výraz pre rómskeho chlapca, či syna čhavo, pre nerómskeho chlapca alebo syna raklo a ich ženské ekvivalenty sú čhaj a rakľi. Tieto výrazy sa v reči bežne používajú.

Menila sa váha týchto výrazov? Je pre Rómov stále dôležité vyjadrovať odlišnosť?

Tieto výrazy dodnes vykresľujú oddelenosť našich svetov. Často sa hovorí napríklad Róm s Rómom, gadžo s gadžom – Rom Romeha, gadžo gadžeha. A pridáva sa občas k tomu aj čert s čertom – beng bengeha. Skutočnosť je však komplexnejšia a komplikovanejšia, a tak si niektoré tvrdenia aj odporujú. Povie sa aj the parnes, the kales hin lolo rat – aj biely, aj čierny má červenú krv. Alebo paťiv des, paťiv chudes – úctu dáš, úctu získaš. Alebo sa povie so Rom, ta lavutaris – čo Róm, to muzikant, ale aj, že nane sako Rom lavutaris – nie je každý Róm muzikant.

Ktoré dôležité slová chce Róm vyslovovať vo svojom jazyku?

Veľmi dôležité vo frazémach je práve slovíčko paťiv, ktoré znamená úctu, hrdosť, česť aj pohostinnosť. Ďalšie dôležité slovíčko je čačipen – ako pravda, ale aj právo a spravodlivosť. Napríklad sa hovorí o čačipen nane jekh – pravda nie je len jedna. Je treba pozrieť sa na situáciu z rôznych uhlov, a keď sa niečo stane, súdy by sa nemali vynášať veľmi rýchlo a jednostranne. 

Vnímali ste aj rôzne podoby rómčiny v jednotlivých regiónoch? 

Samozrejme, takéto vplyvy sú prirodzené podľa toho, kde používatelia jazyka žijú. V Česku ovplyvňuje rómčinu čeština, na Slovensku slovenčina, samozrejme, aj regionálne slovenské dialekty a menšinové jazyky, napríklad maďarčina. Rómovia teda nie sú len dvojjazyční, sú to multilingvisti, aj keď mnohí nemajú vysokú školu.

V akých základných slovách sa to prejavuje?

Napríklad zemiaky sú po rómsky phuvale, názov je odvodený od slova phuv – zem. Ale v rôznych lokalitách Rómovia nazývajú zemiaky rôzne, podľa slovenských nárečí, napríklad krumpľi, gruľi, kompiri, bandurki a podobne. Potom je tu napríklad slovo označujúce svet – svetos, to je prevzaté zo slovenčiny, ale používa sa aj világos prevzaté z maďarčiny, alebo sumnal, ktoré má pravdepodobne pôvod v indických jazykoch. Nové slová vznikajú najmä pri snahách lingvistov o pozdvihnutie jazyka, napríklad pri tvorbe učebníc, alebo v odbornom či úradnom styku s využitím starých koreňov slov, alebo aj pomocou latinčiny či gréčtiny. 

Vplýva na jazyk Rómov aj internetový svet? Čo robí s rómčinou angličtina?

Vplyv angličtiny na rómčinu je v poslednom desaťročí značný, deje sa to veľmi podobne ako v prípade slovenčiny, ktorá si rôzne anglicizmy tiež prispôsobuje. Tak vznikli v rómčine slová ako fejsbukos, yutubos, dokonca som zachytila aj sloveso skrolinel – zo slova skrolovať, čo je poslovenčené anglické sloveso scroll, doslova rolovať, ktorým sa označuje činnosť, keď pohybujeme s textom na obrazovke počítača alebo mobilného telefónu. Rómčina je ohybný jazyk, má nástroje na to, aby mohla výpožičky do svojho gramatického systému adaptovať, no do reči hovoriacich prenikajú aj slová neadaptované, to je už posun smerom k strate jazyka. Jazykovedci tvrdia, že mnohým jazykom v tomto storočí hrozí zánik. Rómčina je v tomto smere jedna z najohrozenejších, pretože Rómovia nemajú svoj štát. 

„Rómsky jazyk dlhé roky aj oficiálne označovali ako niečo, čo Rómom vlastne priťažuje, čo je prekážkou, aby získali vzdelanie. Rómčina ako jazyk dodnes nemá prestíž a skôr je hanená a zatracovaná. Veľmi pomaly sa to mení.”

Čo treba robiť, aby sa rómsky jazykový korpus nestratil?

Rómovia, až na niekoľko málo výnimiek, žiaľ, stále nemajú možnosť učiť sa a kultivovať svoj materinský jazyk v škole. Bežní hovoriaci rómčinou veľmi rozporuplne vnímajú štandardizovanú formu jazyka a často ani potrebu kultivácie jazyka nepociťujú. V mnohých ľuďoch je silne zakorenené, že rómčina nie je plnohodnotný jazyk. Myslím, že je potrebné zmeniť, ako ľudia tento jazyk vnímajú. Zároveň existuje veľmi málo spoľahlivých referenčných zdrojov, ktoré môže človek pri svojej práci so slovenskou rómčinou využiť, myslím tým prácu redaktorov, pedagógov, prekladateľov. Na Slovensku niet inštitúcie, ktorá by sa zaoberala otázkami rómskeho jazyka a jeho pravopisu. Aj keď máme odborníkov – jednotlivcov, ktorí sa rómčine odborne venujú roky, chýba ich prepojenie a platforma na diskusiu. 

Rozvíjajú sa rómske jazykové štýly?

Je dôležité, aby mali mladí ľudia o jazyk záujem, aby sa jazyk neprestal používať. Keďže bola rómčina dlho len hovorovým jazykom, jednotlivé štýly, napríklad publicistický, sa ešte len vytvárajú, v minulosti nebolo potrebné pomenovať v rómčine napríklad jazykovedné alebo technické javy, terminológia sa tiež ešte len vytvára. Je dôležité, aby sa rómčina šírila prostredníctvom médií, literatúry, umenia, internetu a pod. Chýbajú nám publikácie, verím, že aj vznik frazeologického slovníka môže pomôcť zvýšiť povedomie o jazyku.

Martina Horňáková
* Pochádza Košíc, je dcérou žurnalistky Anny Koptovej a stavebníka Milana Koptu, obaja jej rodičia kládli veľký dôraz na jej vzdelanie
* Vďaka mame, ktorá pôsobila v novinách, neskôr aj v politike, divadle, školstve a stála pri zrode gymnázia a základnej školy v Košiciach, kde sa vyučuje rómsky jazyk a história, nachádzala množstvo inšpirácie
* Prvé skúsenosti s rómskym jazykom nadobudla v divadle Romathan
* Študovala na Karlovej univerzite v Prahe u romistky Mileny Hübschmannovej
* V roku 2011 získala magisterský titul z odborov Romistika a Indológia so špecializáciou hindčina
* Je autorkou slovníka rómskeho jazyka zameraného na frazeológiu. Rómsko-slovenský frazeologický slovník vyšiel v roku 2020 a obsahuje vyše 5000 hesiel. V roku 2021 zaň získala ocenenie Roma Spirit
* V súčasnosti pokračuje vo výskume lexiky rómskeho jazyka, ktorý poslúži k lepšiemu poznaniu vývoja slovnej zásoby rómčiny a k tvorbe aktuálneho slovensko-rómskeho slovníka
* V internetovom rádiu Roma Rádio pripravuje reláciu o rómčine Džanes romanes
* Píše pre internetový magazín MaGeT
* Spolupracuje so Súkromnou základnou školou v Košiciach a vytvára materiály na výuku rómčiny
* Žije s rodinou v českom Jičíne

Máte naň relevantné ohlasy?

Áno, veľmi sa teším z pozitívnych reakcií, ozývajú sa mi aj samotní Rómovia, sú veľmi radi, že takýto slovník vznikol a že je to cesta, ako uchovať zaujímavé výrazy. Mnohé vraj ani nepoznali, ale zas, že by vedeli doplniť také, ktoré slovník nezachytil. Aj vďaka slovníku sa zo mňa pomaly stáva akási popularizátorka rómskeho jazyka. Nedávno ma oslovili z internetového Roma Rádia, aby som pre nich pripravovala reláciu o rómčine, tak vzniklo Džanes romanes – Vieš po rómsky,  vysiela sa raz do týždňa, a je možné si pustiť odvysielané diely aj z archívu. Okrem toho som začala písať pre internetový magazín MaGeT, kde som vytvorila rôzne jazykové kvízy. Popri tom stále spolupracujem so Súkromnou základnou školou Galaktická v Košiciach, na diaľku vytváram pre žiakov rôzne materiály na výuku rómčiny. Sú to pracovné listy a čítanka, ktorú sa nám ešte nepodarilo vydať, ale pracujeme na tom. 

Čo obsahuje rómska čítanka?

Najmä texty zo slovenských čítaniek preložené do rómčiny, ale aj pôvodné texty rómskych autorov. Dobrým materiálom sú aj texty rómskych pesničiek, využívam ich pri výuke svojich študentov. Vďaka štipendiu získanom od Fondu na podporu kultúry národnostných menšín som minulý rok pokračovala vo výskume slovnej zásoby rómčiny a s mamou sme začali vytvárať online slovensko-rómsky slovník, čoskoro by malo byť prvých šesťtisíc hesiel na internete. 

Menil sa v procese výskumu váš pohľad na rómsku komunitu, na spolužitie? Akú novú skúsenosť z ich života máte?

Bolo to pre mňa veľmi obohacujúce, vďaka výskumu som získala nových priateľov, s mnohými som dodnes v kontakte. Myslím si, že aj pre nich samých boli naše stretnutia prínosné, minimálne v dobrom pocite z toho, že niekto prejavil záujem o ich jazyk, že mali možnosť ukázať sa a sami prísť na to, aký majú bohatý jazyk. Dlhé roky ho aj oficiálne označovali ako niečo, čo Rómom vlastne priťažuje, čo je prekážkou, aby získali vzdelanie. Rómčina ako jazyk dodnes nemá prestíž a skôr je hanená a zatracovaná. Veľmi pomaly sa to mení.

Mali ste z detstva negatívnu skúsenosť?

Keďže sme po rómsky doma nehovorili, nestretla som sa s negatívnou reakciou. Ale moja mama má taký zážitok z detstva – neznáma žena ju raz oslovila na ulici, prečo rozpráva rómsky. Vraj: ty nechceš, aby z teba vyrástol človek? Takéto vnímanie sa na rómčinu vo všeobecnosti nabalilo a žiaľ, často to funguje aj dnes. Mnohí Rómovia sa nechcú rómčinou navonok prezentovať, aj keď láska k jazyku v nich určite je.

„Čím hlbšie som sa rómčinou zaoberala, tým som bola vyrovnanejšia s vlastnou identitou, začala som ju vnímať ako pozitívum a viac som si uvedomovala, že je to niečo cenné. Súvisí to s väčšou vnútornou istotu, so zmyslom ukotvenia v živote, so zdravším sebavedomím.” 

Pociťujú to ako hanbu?

Nejde o hanbu, skôr o nepriateľstvo zvonka. Dalo by sa povedať, že mnohí Rómovia uverili, že ich jazyk je menejcenný a chceli sa radšej prispôsobiť, vyžadovalo sa to a svojím spôsobom to bolo pre nich jednoduchšie. Aj preto sa rómčina strácala. O to viac ma pri stretnutiach s Rómami povzbudilo, že hoci na začiatku si mysleli, že mi nemajú čo povedať a ani to nevedia, napokon dokázali materinský jazyk v sebe vyloviť a tešili sa z toho. Ukázalo sa, že vedia toho viac, než si sami mysleli. Je skvelé, že niektorí mladí Rómovia, najmä tí, čo majú možnosť študovať na vysokých školách, síce rómčinu v detstve aktívne nepoužívali, ale teraz sa ju začínajú z vlastnej vôle učiť. 

Myslíte si, že získali dostatočné uvedomenie, aby učili v budúcnosti aj svoje deti po rómsky?

Ťažko povedať. Ale pociťujem ako veľmi dôležitú vec, že s informáciami o jazyku pracujú a spolu s jeho používaním a vnímaním kultúry sa objavuje aj hrdosť na svoj pôvod a materinskú reč. Zároveň zisťujú, že keď si chcú dedičstvo uchovať a rozvíjať, nemusí to zákonite znamenať, že sa nenaučia dobre iný jazyk. Vidím to aj na sebe – čím hlbšie som sa rómčinou zaoberala, tým som bola vyrovnanejšia s vlastnou identitou, začala som ju vnímať ako pozitívum a viac som si uvedomovala, že je to niečo cenné. Súvisí to s väčšou vnútornou istotu, so zmyslom ukotvenia v živote, so zdravším sebavedomím. 

Vysvetlila vám mama, prečo ste jej jazyk nepoužívali?

Mama používala rómčinu v detstve, neskôr sa stal jej hlavným komunikačným nástrojom v práci aj v súkromí slovenský jazyk. Podobne sa to udialo v celej našej širokej rodine. Mama mala osem súrodencov a takmer všetci si našli životných partnerov, ktorí nie sú Rómovia, odsťahovali sa do rôznych kútov Slovenska, takže sa rómčina akosi prirodzene vytratila. Neskôr som pochopila, že mama nás ako deti zároveň chránila, nechcela nás vystaviť reakciám okolia, aké zažila ona. 

Zrejme o to viac vaša mama pociťovala, aké je dôležité dávať jazyku priestor, preto zakladala noviny, divadlo, školu. 

Moja mama je obdivuhodný človek, cieľavedomý, dodnes nechápem ako to všetko dokázala stihnúť a zvládnuť. Neustále mala inšpiráciu, taký je jej prístup odjakživa. Ona ani otec nás nikdy do ničoho nenútili, ale vždy sme cítili nasmerovanie: svet Rómov je tu a ak sa chceš o ňom viac dozvedieť, máš možnosť.  

Sčítanie obyvateľstva ukázalo, že vďaka možnosti prihlásiť sa k dvom národnostiam sa aj k rómskej prihlásilo viac obyvateľov ako v minulosti. Môžu čísla inšpirovať k tomu, aby menšina viac používala svoj materinský jazyk?

To neviem, ale verím, že tieto čísla môžu mať pozitívny vplyv na vnímanie rómskeho jazyka a identity nielen pre toho, kto sa k národnosti prihlásil. Som veľmi rada, že sa to takto ukázalo, aj keď osobne som si myslela, že to bude vyššie číslo. Neviem, možno v tom zohralo úlohu aj to, že ľudia si stále mýlia občianstvo s národnosťou, alebo aj, že mnohí majú historicky opodstatnený strach zo zneužitia údajov. Podľa atlasu rómskych komunít je predpoklad, že Rómov na Slovensku žije oveľa viac. V každom prípade, terajšie vyššie percento je pozitívny signál.