Andrea Lánczos: Pravidlá musia vždy podporovať všetkých

Andrea Lánczos je od roku 2009 školiteľkou nenásilnej komunikácie (NNK), zároveň lektorkou a spoluautorkou akreditovaných školení pre pedagógov v tejto oblasti. Vďaka týmto programom si môžu pedagógovia, špeciálni pedagógovia a psychológovia na celom Slovensku osvojiť základy nenásilnej komunikácie a jej vyučovania pre deti, okrem toho je najdôležitejším cieľom programu školenie súčasných mediátorov. Ako špeciálna pedagogička-logopedička považovala od začiatku za najdôležitejšiu prevenciu. Ako odborníčku ju vedie tento prístup nielen v oblasti vzdelávania, ale aj na spoločenskej úrovni. Pôsobí aj ako coach, trénerka a mediátorka a vzdeláva sa ako supervízorka.

O čom je nenásilná komunikácia?

Zaoberá sa pôvodným zámerom našich aplikovaných stratégií a našich prejavov, ako aj možnosťami kvalitnejšieho spojenia. Využíva na to systém štyroch krokov, prvým krokom je pozorovanie, druhým spojenie sa s citmi druhého, tretím je spojenie potrieb, ktoré sa skrývajú za citmi, a napokon nasleduje štvrtý krok, v ktorom by sme mali empatickým spôsobom dokázať sformulovať požiadavku alebo aplikovať ľubovoľné iné stratégie.

Čo je to tá požiadavka alebo stratégia?

Nie je zvyčajná, pretože nie je násilná. Vyhneme sa hrám, namiesto nich si uvedomíme svoje vlastné pocity a potreby. Sme prítomní konštruktívne smerom k sebe aj voči druhým. Prostredníctvom nenásilnej komunikácie sa snažíme uchopiť, čo nás motivuje, prečo robíme práve to alebo ono.

Čo sa dá robiť, ak chcú dvaja ľudia niečo úplne iné? Napríklad, ak chce jeden z partnerov utiecť zo vzťahu a druhý by v ňom rád pokračoval. Ako sa dá v takýchto prípadoch vyhnúť násilnej komunikácii? Keď sa majú páliť mosty, ako sa tomu dá predísť? Možno dosiahnuť nenásilné rozdelenie spojených sŕdc? 

Ten, kto sa chce rozísť, s veľkou pravdepodobnosťou už nechce spraviť pre vzťah nič. Partneri si to môžu veľmi dobre ujasniť, akokoľvek je to pre druhého bolestivé. Môžu sa vyplakať. NKK komunikácia nikoho nedrží násilím vo vzťahu. Pomôže nám povedať, ako veľmi nás to bolí, pričom ukážeme vlastnú zraniteľnosť,  či ako veľmi nás to desí, ako si nevieme predstaviť, že ten druhý už nebude súčasťou nášho života, alebo nie tak, ako by sme si to želali. No ak už nemáme spojenie s tým druhým, nenásilnosť napätie uvoľní. Ak napriek môjmu smútku a zároveň cez smútok dokážem chápať, rozumieť tomu druhému prostredníctvom jazyka potrieb, môže mi to pomôcť aj v odpútaní sa, alebo aj v tom, aby náš vzťah pretrval v inej podobe. S pochopením tohto druhu sa odpútanie a odpustenie udejú v oveľa väčšej miere. Dokážeme oddeliť, čo je v našom príbehu mojou časťou a čo časťou druhého človeka, a pekne pomaly sa uvoľnia sebatrýznivé myšlienky či myšlienky, v ktorých viníme iných.

Aký je rozdiel medzi psychoterapiou a inými metódami a NNK?

Tieto veci by som v žiadnom prípade nemiešala. Ak má aj NNK liečivý účinok, v prípade vážnejších problémov sú potrebné aj psychoterapia a iné psychologické nástroje a metódy. NNK je vhodnejšia pre všedného človeka, ktorý chce mať komunikáciu v ľubovoľnej oblasti života v zdravých rámcoch.

Používa sa aj na vyriešenie spoločenských otázok, ako mediátorská technika. Ako to funguje?

Sú situácie, keď z určitého dôvodu pociťujeme nebezpečenstvo. Vtedy nám ako prvý nenapadne súcit. Empatia nie je vždy poruke. Ak sa necítime byť v bezpečí, nemôžeme sa v takej miere otočiť k vonkajšiemu svetu. Vtedy sa nás zmocní strach a obrana – reagujeme násilne, namrzneme, utekáme alebo útočíme. Šanca na to, aby sme tieto emócie premohli, je vtedy, ak dostanú šancu obidve strany povedať svoje stanovisko, vyjadriť svoje myšlienky a potreby.

V takýchto prípadoch je cieľom, aby boli obe strany schopné spojiť sa samé so sebou a prostredníctvom tejto cesty sa obnovila ich citová bezpečnosť, aby dokázali pomenovať, ktorá z ich potrieb utrpela. Vtedy budú schopné chápať svoje skoršie násilné reakcie a už budú vedieť o sebe zmýšľať inak, hoci aj vyžiadať si pomoc, budú schopné naformulovať svoju žiadosť empaticky. Ak sa podarí odhaliť problémy súvisiace s potrebami a citmi, budú si so sebou načistom a časom budú čoraz viac schopné brať do úvahy aj vyššie spoločenské ciele.

Dôležitou súčasťou NNK je mediácia počas spoločenských konfliktov. Jej zakladateľ Marshall Rosenberg sa podieľal na riešení mnohých takýchto konfliktov, medzi nimi aj vojnových.

Počas experimentu v Spojených štátoch zatvorili zanietených republikánov a demokratov do jedného priestoru s tým, že keď sa budú spolu rozprávať, ich stanoviská sa priblížia. Výsledok bol v rozpore s týmto predpokladom, stali sa oveľa radikálnejšími. Keď využili aj mediátora, ktorý upriamil pozornosť na spoločné myšlienky, podarilo sa im priblížiť. Ako to hodnotíte?

Nástroje NKK – okrem iných metód – sú na to vhodné, ponúkajú spôsob na upokojenie strán, aby obe pochopili, že nie sú v nebezpečenstve a ich záujmy nebudú potlačené. Je dôležité, aby obe strany vyjadrili, že sa budú s radosťou podieľať na mierovom riešení konfliktu. Mediátor udržiava celý proces v určitej rovine a stará sa o to, aby obe strany rovnako, čo najčistejšie počúvali stanoviská, zážitky a s nimi súvisiace pocity a potreby. Tento proces vytvára určité vzájomné pole dôvery, v ktorom sa s veľkou pravdepodobnosťou stanú otvorenými na to, aby spoločne hľadali riešenia, pričom budú mať pred očami potreby oboch strán.

V Česku aj v Maďarsku ide o rozšírený spôsob, na Slovensku je NNK prítomná v obmedzenej miere, prečo je to tak?

Zatiaľ je nás pomerne málo, ktorí na Slovensku túto metódu aj vyučujeme. Spolu s kolegyňou sme v rokoch 2009 až 2019 prešli takmer celé Slovensko. Popri množstve školení a cestovaní nám neostala energia prezentovať NNK v krajine vo väčšom množstve alebo v inej organizovanej podobe. Okrem toho v roku 2013 sme spolu s Coachingplusom zorganizovali úspešnú medzinárodnú konferenciu NNK v Bratislave.

Akú úlohu zohráva alebo môže zohrávať NNK v rámci školy?

Jej úlohou je, aby sa deti veľmi skoro naučili zvládať konflikty, postarať sa o seba, byť za seba zodpovedný. Ak tento jazyk, tieto nástroje premietneme do ich každodenného života, vydáme ich na cestu veľmi vedomého sebapoznania. Na druhej strane sa budú schopné k sebe navzájom stavať v udržateľnej citovej stabilite, so vzájomnou úctou a otvorenosťou, teda v takom bezpečnom prostredí, ktoré môže vzniknúť v prostredí triedy. Budú mať možnosť na sebavyjadrenie a na to, aby sa s tým druhým spojili empaticky.

Môže sa stať mediátorom aj dieťa? 

Na NNK je krásne, že napriek jej komplexnosti hovoríme o jednoduchej slovnej zásobe a spôsobe, ktorý si môžu osvojiť hoci aj deti. Teda v podstate aj malé deti môžu pomôcť stranám v konflikte ako mediátori, ktorí spoločne hľadajú mosty a je pre nich dôležité spojenie, priateľstvo. Po určitom čase je každý schopný osvojiť si túto reč, tieto nástroje. Takže to isté, čo spravil Marshall Rosenberg vo vojnovej oblasti, môže spraviť malé dieťa medzi svojimi dvoma spolužiakmi. Ide o obrovskú prevenciu, ak majú deti k dispozícii takúto kultúru. Vieme, nakoľko dôležitý je rozvoj emocionálnej inteligencie a NKK jej tiež dáva rámec bezpečnosti v komunite aj z pohľadu, čo si z tejto kultúry odnesie domov alebo do iného prostredia.

A keď si vezmeme celú školu?

Ak sa na to pozriem cez vzťahy pedagógov medzi sebou alebo hoci aj cez celú školu, vidím pred sebou celok, spoločenské prostredie alebo inštitúciu, kde by sa spoločné záležitosti a spoločné ciele dali komunikovať oveľa jasnejšie. Nech dostane priestor pedagóg, presnejšie všetci účastníci tohto celku so svojimi strachmi, obavami, zaseknutiami a, samozrejme, aj radosťami. Takto môže vyjsť na povrch to, čo je dôležité pre všetkých, na základe čoho možno vytvoriť dobré spoločné stratégie a spoločné záležitosti môžeme vyriešiť a reprezentovať efektívnejšie.

Takže sa to dá aplikovať aj vo vzťahu učiteľ-učiteľ, učiteľ–žiak, žiak–žiak. Ako sa to konkrétne prejavuje?

Platí to pre všetky spojenia, áno. Ak si pedagóg dovolí a uverí tomu, že keď bude viac dávať pozor sám na seba, ak sa bude sám k sebe stavať vedomejšie, z dlhodobého hľadiska bude schopný aj vo svojom vzťahu so žiakom oveľa viac aplikovať pozitívny prístup. Stačí päťminútová prestávka, keď sa má venovať sebe, dať si kávu, no pribehne rozrušený žiak s vlastným problémom… Dobrým pedagógom nebude preto, lebo si nevypije kávu. Ak si ju nevypije, neoddýchne, pretože pracuje pre deti aj nad rámec síl. Neuvedomí si, že presne takéto chvíle ho vyčerpajú, pretože sa neodváži byť prítomný v plnej miere v takomto okamihu a vyjadriť svoje aktuálne potreby.

Áno, aj naďalej je preňho veľmi dôležitý žiak, no okrem toho si musí uvedomiť, že mu nemôže venovať pozornosť tak, ako by chcel, pretože sa musí najskôr postarať o seba. Vtedy sa dá vysvetliť dieťaťu – samozrejme, ak nejde o záchranu života -, že hneď, ako sa začne hodina, budú pokračovať v preberaní problému, ale v tom okamihu je prestávka dôležitá aj pre učiteľa. Už aj prostredníctvom takýchto krátkych okamihov možno dosiahnuť veľké výsledky.

Čo sa stane, ak sa mu nepodarí venovať pozornosť sebe? Vkročí na územie násilia?

Násilnosť začína tam, kde sa z nejakej zidealizovanej predstavy v dôsledku úlohy, ktorú som na seba prevzal, nevenujem sám sebe, nevšímam si svoje potreby a som prítomný pre určitú osobu, komunitu alebo pre spoločnosť nad rámec svojich síl. Bude to mať svoju cenu a podstata sa stratí, pretože v napnutej situácii chcem byť prítomný. Zvolenie si kávy počas školskej prestávky neznamená, že hovorím, počuj, keď si teraz túto kávu nevypijem, tak máte po chlebe. Ale že budem schopný spojiť sa s nimi rovnako, presnejšie s ešte väčšou prítomnosťou, ale najprv sa spojím sám so sebou a potom následne s nimi.

Ak sú pedagógovia v škole prítomní druhým spôsobom, dávajú pozor na svoje potreby, už len spôsobom komunikácie dávajú deťom príklad, že byť dospelým neznamená, že sa všetkého zrieknem, medzi iným aj sám seba, a neustále budem prinášať obete. Úprimná komunikácia o tomto jave potom v deťoch utvrdí, že som ľudsky prítomný vo svojom danom stave a so svojimi potrebami, kde hľadám spoločné riešenia. A do tohto priestoru pozývam čoraz viac aj ich, takisto s ich prítomnosťou zameranou na potreby.

A aká je situácia so vzdelávaním?

Nesmieme spúšťať zrak z cieľa, ktorým sú deti, učebná látka, poznatky. Veľmi kreatívne a zmysluplne budeme môcť žiť hoci aj s aktuálnym školským rámcom. Tí, ktorí o veciach rozhodujú, si kvôli niečomu myslia, že 45 minútová hodina alebo aktuálny spôsob hodnotenia sú vyhovujúce, a tak musíme fungovať v rámci nich. Ak s tým aj celkom nesúhlasím, dá sa to deťom komunikovať autenticky. Poviem im, že zatiaľ fungujeme v tomto systéme a hoci nesúhlasím s jeho všetkými zložkami, musíme z neho vydolovať to najlepšie pre každého a o tom sa môžeme rozprávať prostredníctvom jazyka potrieb a stratégií.

Súčasťou systému je aj hodnotenie od jedna do päť, s čím mnohí nesúhlasia. Ako sa to dá odkomunikovať?

Priznám sa, že ešte neviem, ako možno využiť inú stratégiu, zatiaľ ešte žijeme v tomto systéme. Konkrétne pri hodnotení od jedna po päť je dôležité, aby sa naše vedomosti dali merať a školský systém na to ešte nevymyslel iné riešenie. Zároveň ma napĺňa smútkom, že nedokážem prostredníctvom známky povedať dosť podrobne, čo si myslím o tom, čo počujem napríklad pri ústnej odpovedi.

Ale aj prostredníctvom NNK dokážem vystúpiť z tejto klasifikácie od jedna do päť, pretože NNK  sa dokáže odosobniť od zamietnutia či pochvaly. Dokáže vyjadriť – a toto je veľmi dôležité zrkadlo, ktoré sa zíde aj deťom –, že našou najsilnejšou potrebou je potreba prispieť k životu toho druhého, kvôli tejto našej potrebe existujeme a konáme najvýraznejšie. Ak to odzrkadlím, ako učiteľka dokážem dať celkom presnú odozvu, čím prispel žiak k mojim potrebám alebo hoci aj k potrebám vlastných spolužiakov.

Napríklad?

Keď počujem odpoveď na jednotku, tak nejde len o to, že môžem hodnotiť odpoveď v rámci školského systému, ale dostanem aj spätnú väzbu, že tým, čo som ich naučila, sa mi podarilo prispieť k vedomostiam. Deťom môžem povedať, akou ma napĺňa, že keď ich počujem odpovedať, príde mi na um, koľko zmyslu sa skrýva v mojej práci alebo nakoľko ma učiteľské bytie charakterizuje a ďakujem, že ma v tom utvrdzujú. Veľakrát je však obyčajné „Ďakujem za tento zážitok!” oveľa jasnejšia spätná väzba a podáva viac informácií, ako keď poviem, že si šikovný, táto odpoveď bola fantastická.

Opisné hodnotenie sa vyhne známkovaniu, no predsa ide o hodnotenie. Ktoré hodnotenie vyhovuje požiadavkám NNK?

Problémom je hodnotenie. Veľmi dôležitá je úloha pozorovania. Ak namiesto jednotky poviem, že na všetky otázky som počula odpovede, ktoré som ťa naučila alebo ktoré som považovala za dôležité, aby ste sa naučili, dá sa to v určitom zmysle chápať aj tak, že ide o spôsob, v ktorom bude dieťa presne vedieť, o čom hovorím. Mimochodom, niekoľko iných prístupov čoraz viac navrhuje, aby sme nikdy nehodnotili človeka, ale aby sa naša pozornosť upriamila na jeho skutky. Pomocou pozorovania vždy – môže to byť výraz tváre alebo akýkoľvek iný prejav – dokážem pomenovať, dokážem presne opísať čistým a objektívnym spôsobom, čo som videla alebo počula.

Neustále teda prebieha ja-informovanie, čo som považovala za dôležité, čo znamená, že učiteľ pripustí, že pre iného učiteľa je dôležité niečo iné. V konečnom dôsledku je to tiež uznanie, ale už nie pochvala, odovzdávame tak oveľa viac informácií, čím prispievame aj k vlastnému sebapoznaniu. V budúcnosti sa môže stať aj centrálne akceptovaným aspoň ten typ hodnotenia, ktorý prostredníctvom konkrétneho jazyka vyjadrí, že niekto číta v takom a takom tempe, koľko chýb mal počas čítania, atď. Pravda, ešte stále to nebude sledovať princípy NNK.

Objektívnym jazykom?

Áno, absolútne objektívnym jazykom sa dá hodnotiť, čo môže dať čistejší prehľad dieťaťu, pričom na základe tohto dokáže opísať aj samé seba. NNK sa vie vždy spojiť s tým aktuálnym, a nie v rámci stupnice od jedna do päť či zmýšľaním v systéme, ktoré určilo ministerstvo, ale prispôsobiť mu ho individuálne. Reč je o jazyku procesu, nespája sa a nelipne na statických obmedzujúcich regulovaných systémoch, ale dokáže prísť vždy k procesu tu a teraz vďaka pocitom, potrebám, pozorovaniam a požiadavkám. O to viac je presýtený dôverou, keďže naša existencia nezávisí od toho druhého, ale podporuje ju čo možno najlepšie spojenie s tým druhým, čo sa dá merať jazykom ľudských potrieb. To bude „merná jednotka”, ktorú potrebujeme najviac tu a teraz a prispôsobíme jej naše spoločné riešenia.

A čo pravidlá?

NNK hovorí, že pravidlá sú potrebné, ale nie v zmysle prispôsobovania sa vopred určeným pravidlám za každú cenu, hoci aj za cenu spôsobovania násilia sebe alebo iným. Namiesto toho hovorí, aby pravidlá vždy podporovali všetkých. A kto to dokáže najlepšie vyhodnotiť, ak nie my spolu, berúc do úvahy čo najviac našich potrieb? V zmysle toho budeme schopní byť čo najviac ohľaduplní voči sebe a nespustíme rozličné ľudské hry ako obranné mechanizmy. Na základe tohto je pravidlo znovu možné prediskutovať či prepísať. Bude fungovať nie bez pravidiel a bez rámca, ale s aktualizovaným rámcom. No na to musí byť učiteľ prítomný takýmto spôsobom a musíme do procesu čoraz viac zahrnúť aj deti. Takisto v škole alebo v inej spoločenskej oblasti „zatiahneme” všetkých zúčastnených prostredníctvom individuálnej zodpovednosti.

V roku 2009 ste spolu s Évou Lukovics dali akreditovať program, v rámci ktorého sa mohli učitelia zúčastniť školenia, aby si osvojili základy NNK. O čom bol tento program?

To, čo sme toho času vypracovali pre školy a z čoho sa stal program akreditovaný ministerstvom školstva, – a všetko poukazuje na to, že aj v rámci nového systému si ho môžeme znova dať akreditovať -, pozostávalo z dvoch programov, alebo dvoch školení, ktoré sa seba nadväzovali. V prvom si pedagógovia osvoja základy NNK. Mimochodom, v podstate dostanú všetci záujemcovia tie isté základy s tým rozdielom, že v prípade pedagógov môžeme od prvej chvíle používať aj príklad zo školského prostredia. Hoci sme zažili, že keď sa pozeráme na konkrétne konflikty, pedagógovia oveľa skôr vyrukujú s príkladom z osobného života, s konfliktom z ich primárnych vzťahov napriek tomu, že máme možnosť pracovať so školskými konfliktmi.

O čom je druhý program?

Druhý program je už postavený na tom, ako sa dá NKK deti učiť v ideálnom prípade za 45 minút týždenne alebo v podobe nejakého krúžku. Ak sa to dá zrealizovať, zabuduje sa to aj do vyučovania ako prirodzený jazyk. Ešte lepšie je, ak na prvom stupni – mimochodom, dá sa zaviesť už v škôlke –, je prítomný jeden učiteľ, ktorý vyučuje 45 minút do týždňa aj slovnú zásobu NNK o pocitoch a potrebách. Teraz hovorím o ideále, na ktorý existujú príklady, konkrétne v Maďarsku, ale aj inde vo svete. Okrem 45 minút sa môže objaviť aj mediácia, spočiatku zo strany pedagóga, no neskôr aj medzi deťmi. Aj preto sme považovali za veľmi dôležité, aby bol médiom pre tento prístup pedagóg.

Kde vás môžeme nájsť? 

V prípade záujmu sa organizujú školenia na celoštátnej úrovni, na ktoré sa tiež môžu prihlásiť pedagógovia zo všetkých kútov krajiny. Naše školenia sú dvojjazyčné, prebiehajú po slovensky alebo po maďarsky. Od roku 2009 sa už v oveľa väčšej miere prejavuje požiadavka, aby boli dostupné nástroje na riešenia iného typu. Čoraz častejie počúvame, že pedagógovia prirodzene zahŕňajú do svojej práce to, čo počuli od nás. A je možné, že hoci nevyučujú 45 minút týždenne, výsledky sú oveľa viac prítomné vo forme hodnôt. 

Odvtedy sa zmenila aj spoločnosť…

Napĺňa ma dobrým pocitom, že tí, ktorí nás počúvali na začiatku, môžu čerpať zo získaných vedomostí, a sú schopní reprezentovať iný smer alebo zabezpečiť inú prítomnosť minimálne pre seba. Nemeriame to, ale napríklad v Inklucentre sú na slovenskej úrovni v kontakte s poradcami v oblasti pedagogiky a psychológie, školami ako so vzdelávacími jednotkami a pracujú na tom, aby sa kultúra tohto druhu či psychologický prístup – a nielen samotná NNK, ale aj veľa iných vecí – objavili na školách. Nedokážu si predstaviť inkluzívnu pedagogickú činnosť bez NNK ako spôsobu komunikácie, sebapoznávania a riešenia konfliktu. Toho času sa aj oni zúčastnili nášho školenia a túto metódu si berú so sebou a šíria ju ďalej.

Akreditácia vypršala v roku 2019. Prečo? A čo sa stalo odvtedy?

Tento systém, prostredníctvom ktorého sme robili akreditované školenia, bol v platnosti do roku 2019. Program bol určený nielen pedagogickým, ale aj špecializovaným odborníkom, teda psychológom, špeciálnym pedagógom a sociálnym pedagógom, preto bol taký vyhľadávaný.

Na celoštátnej úrovni bol zavedený nový systém a v rámci neho budeme v podstate akreditovať tieto programy s minimálnymi zmenami. Od roku 2019 ideme s kolegyňou každá vlastnou cestou, pričom máme v úcte, že tento program sme vypracovali spoločne. V rámci cieľovej skupiny na školách pracujeme spolu, ale inak robíme aj samostatné školenia pre kohokoľvek, ja napríklad pre deti, rodičov, teraz sa chystám vyhlásiť školenie pre páry a, samozrejme, pravidelne vyučujem aj základy.

Preklad z maďarčiny do slovenčiny: Lenka Nagyová